Dnes som bola na módnej prehliadke a tak som konečne uvidela čo mám nosiť toto leto, aj zimu a čo s čím kombinovať. Prúžky, kocky, 3d vzor, bez vzoru… naozaj je toho veľa. Toľko krásnych materiálov po kope, až som na chvíľu zabudla, že som mama dvoch chrobáčikov. Jeden na mne chrápal a druhý bol niekde v meste. Snáď ho dedo nepredal cestou zo škôlky za 50 centov, lebo teraz chce mestské dieťa všetko kupovať a aj predàvať za 50 centov. Pochopil že 2 a 2 sú štyri. Teda 50 a 50 centov dáva dokopy 1 euro. Začalo mu to myslieť ako správnemu obchodníkovi. Ale najdôležitejšie je rozhodnúť sa. Napríklad aj to či danú hračku predáš za 50 centov, alebo 1 euro. Dieťa má teraz také obdobie, že chce zarábať peniažky. Najlepšie ihneď. Keď dieťa uvidelo reklamu na úžasný krájač všetkého a rýchlo, ono sa rozhodlo, že ide predať všetky dévedéčka aby si zarobilo 40€ na nový úžasný krájač všetkého a rýchlo. Urobiť rozhodnutie je dôležité a človek sa to musí naučiť.

Každý jeden z nás robí od rána samé rozhodnutia. Musíš sa vedieť rozhodnúť čo si dáš na raňajky. Čo si oblečieš, alebo či si dáš kávu, alebo čaj. V podstate každá udalosť dňa je dôsledkom nášho rozhodnutia.

Ak predložím architektonický návrh klientovi, väčšinou je to už varianta pre ktorú som sa rozhodla, že je to presne to najlepšie riešenie. Niekedy navrhnem iba jednu variantu, lebo cítim ten priestor tak, že iné sa tam ani nehodí proste. A niekedy si musím dať čas a navrhnem viacej variánt. Lebo aj to sa stane, že tam vidím viacej možností a tak sa nusím neskôr rozhodnúť. Vtedy sa rozhodnem pre jednu variantu, tú najlepšiu, ktorú tam vidím. Po konzultácii s klientom sa poteším ak je z návrhu nadšený. To je jasné, hej že?;)

Na začiatočných stretnutiach dávam domáce úlohy klientom. Napríklad matematiku, počty… srandujem. Jasné že takéto brutál ťažké sčítavanie nie. Za domácu úlohu im dám premýšľať o tom, ako žijú, čo majú a nemajú radi, aké majú rituály. Najdôležitejšie je, aby sa vedeli rozhodnúť. Rozhodnúť sa či chcem alebo nechcem sa pozerať na prírodu keď varím, alebo vidieť na deti vonku na záhrade, rozhodnúť sa či chcem alebo nechcem mať televízor v spálni… či chcem alebo nechcem mať byt plní návštev… je toho ešte viac:)

Niekedy vybrať si je ťažké, ale každé rozhodnutie je správne. Ak sa raz rozhodnem, rozhodla som sa pre to presne v správny čas a rozhodla som sa najlepšie ako som mohla. Takže netreba ľutovať, že som sa mala rozhodnúť inak. Každé rozhodnutie má dôsledok, či už negatívny, alebo pozitívny. Netreba sa ho báť. Práve naopak.

No vrátim sa k príbehu malèho predajcu. Tie dvdéčka som dieťaťu rázne zatrhla, veď uznaj jedno také dévedéčko nestálo ani 50 centov, ani 1 euro. Tak nech si predáva plastovè hračky. Má ich po milú jarmilu. Jarka prepáč, áno do vášho domu pod kopcom by sa zmestili všetky. Tak a dieťa pochopilo i uznalo, že dévedéčka ešte bude pozerať a teda si ich všetky nechá, ale predá iné veci, hračky, s ktorými sa už nehrá. A tak zarobil desať eur a ihneď ich aj minul, ako inak na hračky. ale do toho mu zasahovať nechcem, len mu pomôcť pri rozhodovanî, samozrejme ak ma o to požiada.

Neverím, ale článok píšem už dva dni.. No ono je to tak pri písaní blogu ak som pracujúca matka na materskej.